Bežec, bežkyňa, počkaj! Neutekaj... :-)

Logo

Radi by sme Ti posielali email s novinkami

Email neposielame viac než dva krát mesačne a z odberu sa môžeš kedykoľvek odhlásiť.

MÁM ZÁUJEM
mailinfo@runtv.eu
mail0904 087 605

Východniarsku pekelnú stovku vyhral Mráz


, , , ,

    1968 0  

Rate this post

Tak sme sa konečne dočkali aj na východe. Vďaka Belovi Špišákovi a jeho tímu sa konal prvý ročník ultráku Východniarska 100.

Ultrák spájajúci Prešov a Košice sa chystal už dlhšie. Belo, Martin a ďalší ho spomínali aj na nedávnom festivale Hory v teniskách (čítaj náš report) a my sme sa už nevedeli dočkať.

Len čo sme sa o akcii dozvedeli, začali sme s Orlom skladať štafetu. Ako už býva zvykom nielen v runTV, ale všeobecne medzi našimi kamošmi, na každú hovadinu nie je potrebná ani minúta presviedčania.

A tak sme sa po dvoch dňoch registrovali a to vo vcelku tradičnej zostave: Matúš „Orol“ Orlovský, Janči Malega, Peťo Lakatoš, Peťo „Pizi“ Zaremba, Ľubo Redaj a ja.

Pôvodne pritom mal byť finišerom Ľubo, ale pre povinnosti sme si role prehodili a tak mi doprial famózny pocit v cieli – našej štafete sa totiž podarilo zvíťaziť. Ale poďme pekne poporiadku.

Zrodil sa ultráčik

Východniarska stovka je nový ultra trail a diaľkový pochod pre jednotlivcov a štafety, ktorého trasa spája dve najväčšie mestá na východnom Slovensku Prešov a Košice.

Trasa dlhá 122 km vedie východnou časťou Slovenského rudohoria, prevažne časťou Volovské vrchy. Už pohľad na samotný profil trate a technický údaj o 4800 nastúpaných metroch hovoria o tom, čo organizátori vymysleli.

profil V100

profil novovzniknutej V100

Registrácia na pretek prebiehala na Rybe na košickej Aničke, kde bol umiestnený aj cieľ ultráku. Bežci, ktorí ho nepoznali, si ho tak mohli obzrieť dopredu. Štartovalo sa však z Prešova pod Kalváriou.

V sobotu ráno som mal teda budík nastavený na 4:07 (tak sa mi zdalo, že tento čas prinesie šťastie :D) a z Košíc sme spolu s Orlom a Jančim vyrazili niečo po piatej.

Po príchode sme si okolo 5:30 vychutnávali východ slnka, zatiaľčo Belo sa bavil na tom, čo prichystal. Viedol nás na štart po snáď stovke schodov dole z Kalvárie, tie mali asi ultrabežcov po ránu prebudiť.

Ešte sme si vypočuli posledné pokyny, ďalšie upozornenia na extrémne počasie, a o 6:00 východoslovenského času zaznel výstrel. Začala sa prvá Východniarska stovka.

Od tohto momentu začal každý z bežcov písať svoj vlastný príbeh. Odporúčam prečítať si skvelý report Riša Pouša, s ktorým sme sa konečne zoznámili. Ako vždy pretek zdokumentoval krásnymi fotografiami.

Alebo si prečítajte Julkin blog a nahliadnite do duše jednej z dvoch ultrabežkýň prvého ročníka. Nebojte sa, prečo to robí, sa z blogu nedozviete.

Štvané zvery vo výbehu

V rámci našej štafety sme boli na pretek už patrične namotivovaní. Deň pred štartom sme ešte dali poslednú poradu, väčšina si zmapovala alebo prešla resp. prebicyklovala svoje úseky, už zostávalo len vypustiť zvieratká na trať.

Orol sa postaral o prvý úsek, 27 km zmákol rýchlejšie ako plánoval a svoju rannú odyseu skončil za necelé tri hodiny. Na kontrolný bod v Kysaku dorazil celkovo siedmi.

Heslá z kontrolných bodov nemal zapísané, však na čo, keď si ich všetky nafotil. Až na to, že telefón sa porúčal do večných lovíšť a narozdiel od Matúša, prvý úsek ultráku neprežil. Nevadí, od nedele je Orol majiteľom môjho starého smartfónu.

Celá občerstvovačka sa kvalitne pobavila na Matúšových euforických stavoch a po nejakých piatich minútach, keď konečne dorazili prvé cukry do hlavičky, spomenul si aj na heslá. Hurá, mohli sme pokračovať ďalej 🙂

Inak pri občerstvovačkách sa musím trošku zastaviť. Pretože dobrovoľníci a občerstvovačky na V100 boli proste absolútne TOP. Všetkým patrí totálna úcta a veľké ďakujem.

občerstvovačka ako sa patrí

menu na občerstvovačke

Druhým zverom na trati bol Janči. V jeho aute sme sa rýchlo premiestnili na Jahodnú a s Orlom čakali, kedy ten bujak dobehne. Janči je ťažkotonážny kajakár a vodák, ale tepy mu môže závidieť nejeden špageťák.

Janči dobehol na Jahodnú už celkovo štvrtý a my sme ho ani nespoznali. Ešte som hovoril Orlovi, že „aha v akom tempe pribieha ten ultráčisko“. Nuž nespoznali sme si vlastného člena, to nič.

Prvé dve zvery získali už 37 minútový náskok pred ďalšou štafetou.

Na rade bol Peťo Lakatoš a Pizi. Ultráci už nemali šancu a tak sme sa ocitli na čele celého preteku, prenasledovaný Reném, Maťom a ďalšími štafetami. O tom, že Pizi bežal Kojšovku v tropikáriu, by vedel asi lepšie písať on.

Ale to, že si nevzal telefón, pero a ani vodu, to dostalo aj nás 😀 Pizi ako horolezec a zdatný turista si nakúpil na chate. Akurát ten chatár akosi nemal pochopenie pre ultrák, keď ho nechal čakať – vraj mu vrie voda na kávu.

„Do budúcnosti je mojím cieľom, aby sa podujatie dostalo do povedomia ľudí v regióne, aby účastníkom prišli fandiť a povzbudiť ich. Budúci rok by sme to chceli spojiť s nejakým festivalom, ktorého súčasťou by boli premietania a diskusie o ultra behoch. Termín druhý augustový víkend a trasu by sme chceli zachovať aj naďalej“. Belo Špišák

Ľubo Redaj, šikovný triatlonista alias ďalšie zvieratko z kolekcie, ma medzitým vyložil na Klatovianke a už sa chystal na piaty úsek. Medzitým na chatu dorazil zvyšok štafety a už si užívali zaslúžené pivko a polievočky.

Ja som radšej pozeral von oknom a dopĺňal tekutiny potrebné pre záver celého preteku. Predsalen, na nohách som bol už nejakých 14 hodín a moj úsek ma ešte len čakal.

Chlapci sa najedli, napojili a pobrali sa smerom do cieľa. Na Klatovianke som zostal sám s partiou skvelých dobrovoľníkov, ktorých som tentokrát zabával ja. Nedočkavý a vzrušený som chodil hore dole vediac, že Ľubo je už za rohom.

KB Klatovianka

dobrovoľníci na Klatovianke – pekná spomienka 🙂

„Ty si štvaná zver?“ opýtal sa niekto, či patrím k štafete, ktorá mala ako prvá doraziť do cieľa. „Hej, nevidno?!“ odpovedal som stručne.

Svoj úsek som už bomboval ako to šlo. Pre prvé miesto stačilo pribehnúť, no v tíme sme chceli stanoviť čo najlepší čas. Bolo by na hanbu, keby to niekto o rok posunul hneď o štyri hodiny 😀 Ale o tú hoďku a pol minimálne to ešte pôjde.

Víťazmi sú všetci

Po 13 hodinách a 43 minútach sme spoločne preťali cieľovú pásku. Vlastne hm, žiadna tam nebola 😀 Tá čakala až na skutočného víťaza Reného Mráza.

V bežeckých kuloároch sa už šepkalo, že s takým menom sa tropický ultrák behá ľahšie. Pri pohľade na Reného v cieli však bolo jasné, že víťazstvo si zaslúžene vydrel sám. Do cieľa dorazil po 16 hodinách a 46 minútach.

Štvané zvery vbiehajú do cieľa

Štvané zvery vbiehajú do cieľa

Nasledoval ho Maťo Orság so stratou 19 minút. Na ďalších bežcov a štafety sme si už museli počkať dlhšie. Ľuboš Pivarči pribehol ako tretí ultrabežec po 20 hodinách a 10 minútach na trati. A do cieľa samozrejme postupne prichádzali aj ďalšie štafety.

Za zmienku stoja ešte výkony ženušiek. V cieli sa objavili obidve, Miška Pandulová (22h 43m) aj Júlia Batmendijnová (26h 13m). Rešpekt!

Celkové výsledky ráčte opáčiť priamo na stránke V100vky.

Čo dodať na záver. BELO DIKY!

ďakujem

Ďakujem

Víťazmi sa v sobotu a nedeľu stali opäť raz všetci. Veľká vďaka každému, kto sa na tomto krásnom podujatí podieľal a už teraz sa všetci tešíme na budúci ročník.

Štvané zvery resp. štafeta runTV určite nebude chýbať!

Fotogaléria:



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Chcete vedieť čo sa deje v bežeckom svete?

Nechajte nám svoj email. Maximálne dvakrát mesačne Vám pošleme správu s novinkami a zaujímavosťami.
V budúcnosti sa môžete kedykoľvek odhlásiť.